La Passione

(…) CD je pomenované podľa podtitulu Haydnovej Symfónie číslo 49 f moll. Nejde teda o žiadnu historicky poučenú interpretáciu – až na nezvyklé použitie čembala sa jedná o v podstate konvenčný počin – nie však v kontexte, v akom je zasadený do Hanniganovej nového albumu. Na ňom tvorí priam katartický predel medzi dvomi obsahovo a emocionálne závažnými vokálnymi dielami Nona a Griseyho a zároveň s nimi absolútne súznie. Spev ústrednej protagonistky je doslova magický – máloktorá speváčka vie tak empaticky, s takou suverenitou a technickou samozrejmosťou vystavať architektúru a odhaliť energiu súčasnej hudby. Jediné, čo novému albumu „chýba“, je obraz – viem si predstaviť, s akou hereckou vehemenciou pristupuje k týmto skladbám, aj zo samotného zvukového záznamu je to cítiť. Nové CD Barbary Hannigan La Passione je skutočnou esenciou hudobnej vášne. (…)

Nahrávka vyšla u vydavatelství Alpha Classics.