Wolfgang Amadeus Mozart – Le Testament Symphonique

(…) Nová nahrávka posledných troch symfónií Wofganga Amadea Mozarta s Jordi Savallom je trocha zvláštny projekt. Kvalite interpretácie rozhodne nemožno nič vytknúť, je skutočne špičková, hoci niekoho, kto je zvyknutý na väčší zvuk orchestra, komorný charakter súboru Le Concert de Nations trocha prekvapí. V tejto koncepcii je však plusom Savallova brilantná a niekedy veľmi neortodoxná práca s tempom a mimoriadny zmysel pre detailné vykreslenie jednotlivých nástrojov. Spomínanou zvláštnosťou je skôr dramaturgická koncepcia celého projektu. Symfónie 39, 40 a 41 sú vydané na dvoch CD. Na tom by samozrejme ešte nebolo nič zvláštne – keby tam 40 symfónia nebola dvakrát. Nejedná sa pritom o žiadne dve verzie: na prvom disku po 39 symfónii nasleduje 40 a druhý disk sa začína tou istou nahrávkou 40 symfónie a po nej zasa pokračuje 41. Savall to zdôvodňuje tým, že symfónie by sa mali počúvať presne v tejto postupnosti a najlepšie bez prerušenia, aby vyniklo ich úzke prepojenie. Odhliadnuc od toho, že poslucháč by mal byť natoľko príčetný, aby si vedel vybrať, čo chce počúvať, sám Savall tento princíp porušil, keďže na prvom disku za 40. symfóniu zaradil ešte Slobodomurársku smútočnú hudbu, ktorá podľa jeho slov tiež patrí do tohto pomyselného cyklu. Navyše, v tridsať rokov starej nahrávke, ktorá znie úplne inak. Celý projekt teda vyznieva trocha rozpačito a to je škoda, pretože Savall hrá Mozartove symfónie skutočne nádherne. (…)      

Nahrávka vyšla u labelu AliaVox.