Hector Berlioz: La damnation de Faust

(…) Dirigent Simon Rattle má k romantickej hudbe blízko a jej francúzska podoba mu mimoriadne sedí. Výborne pracuje s emóciou; na jej dávkovanie, vďaka precíznej práci s tempom a výrazom, má cit. Dejový oblúk v jeho koncepcii nepostráda logiku a homogenitu. Londýnsky symfonický orchester pod jeho vedením podal sústredený a zanietený výkon, znel farebne a živo, v tradične nádhernej zvukovosti. Titulná postava Fausta je extrémne náročná. Jej part je výnimočne obsiahly, vyžaduje veľký hlasový rozsah a napriek základnému ukotveniu v lyrickej polohe obsahuje niekoľko exponovaných miest. Vzácny tenor Bryana Hymela toto všetko zvládol s ľahkosťou i požadovaným dramatickým drajvom. Navyše má mimoriadny cit pre francúzsku frázu. Christopher Purves ako Mefistofeles vsadil najmä na efektný tón a dynamický prejav; jeho sýty a farebne i výrazovo bohatý basbarytón je v súčasnosti vo vrcholnej forme. V postave Margaréty sa doslova našla mezzosopranistka Karen Cargill, poskytla jej bohatstvo emócie, elegantnú frázu a presvedčivý výraz. V malej úlohe Brandera sa zaskvel kultivovaný basbarytón Gábora Bretza. Londýnsky symfonický zbor i Tiffinov detský zbor svoje obsiahle pary postavili na výrazovej a zvukovej pestrosti, s mimoriadnym dôrazom na štýlovosť a artikuláciu. Vzácna a veľmi vyrovnaná nová nahrávka nádherného diela. (…)

Nahrávka vyšla u labelu LSO.