Giuseppe Verdi: Otello

(…) Vždy je radosťou vypočuť si benátskeho Maura v podaní niekoho, kto je na túto ťažkú úlohu kompetentný – a to Kaufmann rozhodne je. Je tiež obdivuhodné, že po toľkých rokoch vypätej kariéry, počas ktorej spieval mimoriadne široký repertoár od Mozarta až po Wagnera, je jeho hlas stále v slušnej kondícii. Isteže už stratil časť pôvodného lesku, trocha zhrubol, no stále očaruje charakteristickou farbou a cítiť v ňom iskru. Lepšie mu sedia lyrickejšie pasáže a miesta, kde má viac priestoru pre nuansovanie frázy; v dramaticky vypätých vrcholoch hlas predsa len znie trocha unaveno. Otázkou subjektívnej preferencie je koncepčné uchopenie, ktoré vychádza z osobnostných vlastností speváka. Otello má byť podľa predlohy nespútaný živel – postava, ktorá sa žije. Kaufmann je skôr racionálny typ, spieva inteligentne, precízne, emotívne a citlivo, ale stále je to proste slušný pán, ktorého by nejaký Jago ťažko zmanipuloval k nepríčetnosti. Ale to sú len detaily, nový Otello je rozhodne vydarenou nahrávkou – aj vďaka poetickej Desdemone Federicy Lombardi, suverénnemu Jagovi Carlosa Álvareza a ohnivému dirigátu Antonia Pappana, ktorý vedie vynikajúco hrajúci orchester Národnej akadémie svätej Cecílie v Ríme. (…)

Nahrávka vyšla u vydavatelství Sony.