Magdalena Kožená: Il giardino dei sospiri

(…) Speváčka predstavila dramaturgicky vynikajúco zostavenú kolekciu árií z kantát a oratórií. Z každej árie vytvorila skvostný dramatický výstup. Postavy sú pre Koženú dramatickou výzvou; máloktorá interpretka starej hudby pracuje s tak výraznou dávkou expresie. Miestami sa nezdráha použiť znetvorený tón na vyvolanie adekvátneho dramatického výrazu a pracuje s neuveriteľne bohatou výrazovou paletou. Je to však expresivita pod dokonalou kontrolou, technickou i emocionálnou, speváčka má dokonalý cit pre jej dávkovanie. Vďaka tejto schopnosti dokáže akoby neautenticky opúšťať štylizovaný barokový afekt a nahradiť ho kontrolovanou emóciou. Silná je aj v prostých melódiách, lyrických pasážach i efektných pianach. Jej interpretácia je mimoriadne sugestívna a aj keď možno koloratúry nedosahujú dokonalosti allegrových pasáží Cecilie Bartoli, má oproti svojej kolegyni inú výhodu: Kožená obracia viac pozornosti na hudbu a jej obsah, ako na seba. Jej hlas v posledných rokoch dozrel, hĺbky nabrali na závažnosti a tradične mimoriadne kvalitný vysoký register sa zaoblil do unikátnej medovej farby. So skvelým Collegiom 1704 je dokonale zohratá. Súbor starej hudby pod vedením Václava Luksa sa predstavil v dokonalej forme - so vzrušujúcou energiou, vášňou a farebnou delikátnosťou. (…)

Nahrávka vyšla u vydavatelství Pentatone.