Dokument Hranice jako kulturní událost roku na Slovensku

Autori ankety zhromaždili takmer dvesto adries umelcov, teoretikov, kritikov, kultúrnych aktivistov z celého Slovenska, ktorým v prvom kole ponúkli možnosť hlasovať za čokoľvek, čo ich v uplynulom roku v oblasti kultúry najviac zaujalo na domácej i zahraničnej scéne, pričom vytýčili 5 kategórií – knihy, filmy, výstavy, divadlá a hudbu. Z odpovedí, ktoré dostali vznikli nominácie a v každej kategórii spočítali päť udalostí, ktoré sa u respondentov najviac skloňovali. V druhom kole ankety nechali hlasovať už iba za ne. No a na záver vznikol celkový víťaz, s najvyšším počtom hlasov.

V oblasti literatúry na prvom mieste najviac zaujala kniha Jána Roznera, Noc po fronte. Ján Rozner je v slovenskej literatúre novým fenoménom a už jeho prvá kniha, Sedem dní do pohrebu, vyvolala nebývalý ohlas. Literárny, divadelný kritik, ktorý žil dlhé roky v emigrácii v Nemecku, vo svojej druhej posmrtne vydanej knihe predstavuje svedectvo o „slovenskom čase“ tesne pred druhou svetovou vojne.

S veľkým rozdielom hlasov sa na druhej priečke literárnej kategórie ocitol žijúci klasik, spisovateľ Dušan Dušek s titulom Holá veta o láske z filmárskeho prostredia a na treťom mieste Marián Andričík, s reprezentatívnym výberom z tvorby pätnástich amerických básnikov, Beatnici.

Vo výtvarnom umení najviac zaujala výstava v SNG, Július Koller: Vedecko-fantastická retrospektíva. „Dielo modelovej postavy slovenského konceptuálneho umenia dokázali kurátori Petra Hanáková a Aurel Hrabušický predstaviť nie ako muzeálnu hommage uzavretého diela mŕtveho umelca, ale naopak, prezentáciou kúskov z autorovho archívu prijali herný princíp kollerovskej dekonštrukcie,“ tak charakterizovala výstavu v SNG historička umenia Beáta Jablonská.

Ako druhá sa umiestnila výstava Otis Laubert: Zvláštny výber, v Dome umenia v Bratislave, ktorá bola dôkazom úžasnej schopnosti autora dať hotovým veciam a predmetom novú výtvarnú hodnotu.

Tretia výstava v poradí, ktorú respondenti ankety Kultúrna udalosť roka ocenili, bol projekt Daniela Fischera „8 statočných – vynáranie“. Jeho priamou inšpiráciou bol protest, ktorý na Červenom námestí v Moskve urobili v roku 1968 ôsmi občania vtedajšieho Sovietskeho zväzu, pár dní po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, za čo boli exemplárne potrestaní. Výstava v Dome umenia bola zároveň poctou ich odvahe a statočnosti.

Víťaz divadelnej kategórie spôsobil na kultúrnej scéne už v čase svojej premiéry veľký rozruch a počtom hlasou sa blížil k absolútnemu víťazstvu v ankete. HollyRoth, anebo Robert Roth spívá Jana Hollého mrzkoti a pomerkováňá, v SND v réžii Rastislava Balleka je interpretáciou Svätopluka Jána Hollého. Oleg Dlouhý, divadelný teoretik inscenáciu charakterizuje ako počin presahujúci horizonty SND či konkrétnej sezóny. Inscenácia je divadelne estetická, filozoficky objavná, spoločensky adresná. Róbert Roth interpretuje Hollého archaický jazyk ako poetickú reč dnešnej doby. Je to inscenácia, ktorú už dávno mali vidieť všetci stredoškoláci od Bratislavy po Vyšné Nemecké.

Na druhej priečke sa umiestnil režisér Martin Čičvák s inscenáciou Johann Wolfgang Goethe: Faust I, II, a na tretej, Sláva Daubnerová s inscenáciou MHL, dokumentárnou monodrámou inšpirovanou životom a dielom prvej profesionálnej divadelnej režisérky, Magdy Husákovej Lokvencovej (1916–1966) v Šúdiu 12.

V hudobnej kategórii bol najviac oceňovaný, aj v Čechách dobre známy open-air festival Pohoda, nad ktorým po minuloročnej tragédii viselo niekoľko otáznikov. Po vyšetrovaní, pri ktorom sa vylúčilo zavinenie organizátorov festival so silným programom i spomienkovými akciami preukázal svoju životaschopnosť a opodstatnenie.

V záplave nových CD na hudobnom trhu najviac zaujal originálny, nadžánrový projekt After Phurikane, etnomuzikologička Jany Belišovej, ktorá spojila rómskych spevákov s profesionálnymi muzikantmi hrajúcimi klasickú hudbu a tretie miesto pripadlo bratislavskému koncertu legendárneho kanadského pesničkára Leonarda Cohena, ktorý v Bratislave vystúpil po prvý a s najväčšou pravdepodobnosťou aj posledná krát.

Filmová kategória má absolútneho víťaza v ankete Kultúrna udalosť denníka SME, preto začnime tretím miestom.

To patrí jedinému zahraničnému projektu v tejto kategórii a je ním film Biela stuha, rakúskeho režiséra Michaela Hanekeho. Druhú priečku obsadil posledný film Jana Švankmajera Prežiť svoj život, ktorý kvôli koprodukčnému vkladu je považovaný aj za slovenský film. V diele majstra výtvarného i filmového surrealizmu, o dôležitosti snov pre reálny ľudský život sa blyslo niekoľko slovenských herečiek.

Za najlepším film roku 2010 a zároveň za Kultúrnu udalosť roka, označili v ankete dokumentárny film režiséra Jara Vojteka HRANICA. To, čo je absurdné, že sa nedá ani predstaviť, našiel Jaro Vojtek v Slemenciach na východe Slovenska. Dedinu najprv štátna moc rozdelila po druhej svetovej vojne, jedna časť pripadla Slovensku, druhá Ukrajine. Ale ani po páde socializmu sa nenašiel spôsob, ako by sa rozdelené rodiny mohli zase spojiť. Sociológ Martin Bútora o víťazovi povedal: „Je fantastické, že Hranica vyhrala. V mojich očiach je to nesmierne silná a krásna, filmársky príťažlivá výpoveď. Sú v nej univerzálne, miestami šialené až groteskné obrazy o medziľudskej komunikácii. Svet je porozdeľovaný rôznymi hranicami, ktoré pretrvávajú v rôznych režimoch a v rôznych ľudských osudoch. Jaro Vojtek dokázal nakrútiť filmom o niečom, čo je neustále prítomné, ale o čom je neľahké rozprávať."

Absolútny víťaz ankety, dokumentárny film Hranica zvíťazil pred divadelnou inscenáciou HOLLY ROTH o dva hlasy. Do istej miery potvrdil mimoriadne postavenie slovenských dokumentárnych tvorcov na kultúrnej scéne, ktorí napriek ťažkým podmienkam za posledné desaťročie dokázali vytvoriť diela dôležité nielen pre slovenskú kultúru, ale aj diela s medzinárodným presahom i ohlasom.